S účinnosťou od 1.1.2024 sa do zákona o dani z príjmov opätovne zavádza platenie minimálnej dane a to novým ustanovením § 46b. V minulosti, konkrétne v rokoch 2014 – 2017 bol pre tento inštitút používaný v zákone o dani z príjmov pojem daňová licencia, avšak za iných podmienok ako je to platné v súčasnom znení zákona.
Čo je minimálna daň?
Minimálnu daň platia len právnické osoby, a rozumie sa ňou daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal:
- daňovú stratu
- alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená výška minimálnej dane
Výška minimálnej dane, ktorú je právnická osoba povinná platiť za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za príslušné zdaňovacie obdobie. So zvyšujúcimi zdaniteľnými príjmami (výnosmi) sa zvyšuje aj výška minimálnej dane.
Vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 5 zákona o dani z príjmov sa minimálna daň platí prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1.1.2024. Ak zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, tak minimálna daň sa platí za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2024. Na zdaňovacie obdobie hospodárskeho roku začaté v priebehu roka 2023 a skončené v priebehu roka 2024 sa povinnosť platenia minimálnej dane nevzťahuje.
Výška minimálnej dane podľa príjmov
Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevýšia sumu 50 000 eur, výška minimálnej dane je 340 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 50 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 250 000 eur, výška minimálnej dane je 960 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 250 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 500 000 eur, výška minimálnej dane je 1 920 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 500 000 eur , výška minimálnej dane je 3 840 eur.
V prípade, ak zdaňovacie obdobie daňovníka je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, tak výška minimálnej dane sa v alikvotnej výške znižuje. Týka sa to právnických osôb, ktoré prechádzajú z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, daňovníkov zanikajúcich bez likvidácie s právnym nástupníctvom, a tých ktorí ukončia svoju podnikateľskú činnosť. Daňovník tak zaplatí len časť minimálnej dane, ktorá prislúcha počtu mesiacov, počas ktorých vykonával svoju podnikateľskú činnosť.
Avšak prechodné ustanovenie § 52zzz ods. 6 zákona o dani z príjmov ustanovuje výnimku z platenia minimálnej dane len pre kalendárny rok 2024 u tých daňovníkov, ktorí v priebehu roka 2024 vstúpia do likvidácie alebo je na nich vyhlásený konkurz, a to za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu.
Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
U daňovníka – právnickej osoby, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného počtu zamestnancov vo fyzických osobách (Vyhláška Štatistického úradu SR č.425/2023 Z. z. a štvrťročný Výkaz o práci „Práca/A 2- 04) sa výška minimálnej dane znižuje na polovicu v súlade s ustanovením § 46b ods.3 zákona o dani z príjmov.
Kto nebude platiť minimálnu daň?
Ustanovenie § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov vymedzuje okruh právnických osôb, ktoré nemajú povinnosť platiť minimálnu daň:
- ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
- podľa § 12 odsekov 3 a 4 zákona o dani z príjmov,
- ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu (§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov),
- za zdaňovacie obdobia podľa § 41 odsekov 4, 6, 8, 12 až 14 zákona o dani z príjmov,
- ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024 neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu (§52zzz ods. 6 zákona o dani z príjmov),
- ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činnosti podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
- počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti (§ 68 a § 68b Obchodného zákonníka, § 309 až 309h Civilného mimosporového poriadku)); ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.
Zdroj: www.financnasprava.sk